Staňte sa Ciceronem. Pivným someliérom

Čo by bolo víno bez someliérov. A pivo bez Cicerone. Slovensko, bohaté na amatérskych pivných špecialistov je zrelé aj pre certifikovaných ochutnávačov a hodnotiteľov pív - Cicerone. Presne to ponúkame. Test vašich chuťových buniek. Labužnícku pivnú výzvu.

Kto je Cicerone? Je to profesionál, ktorý získal certifikát ochutnávača pív. Je to odborník, ktorý ovláda tradičné aj moderné spôsoby výroby piva, typy pív, rozoznáva chute a je schopný porovnávať rôzne pivá v danom tipe. Okrem toho vie, ako sa majú jednotlivé pivá servírovať a ku akému jedlu sa hodia. Je to rozsiahly balík vedomostí skombinovaný s vytríbenými chuťovými bunkami.

A práve tie si môžete otestovať na rôznych tipoch remeselných pív Liptovar z nášho eshopu. Liptovar je pre SomGurmán.sk jasnou voľbou. Je odvážny aj tradičný, experimentátorský a labužnícky. Ponúka skutočnú šírku pivných typov. Pri ich výrobe sa nešetrí na surovinách, ani na odborných moderných postupoch. Produkuje len nepasterizované a nefiltrované pivá z ingrediencií a surovín Liptova. A práve jeho ponuka je skvelým štartom do kariéry pivného degustátora.

Ako sa vyrába pivo?

Bez znalosti výroby piva by to degustátorstvo nestálo za nič. Naše najbežnejšie pivo plzenského typu sa vyrába spodným kvasením z obilného sladu, vody a chmelu. V prvom kroku sa vyčistený jačmeň máča, aby naklíčil. Rozpriestrie sa a nechá sa klíčiť 5-7 dní. Potom sa obilný slad suší. Táto časť výrobného procesu dáva pivu farbu a vôňu. Jačmenný slad sa suší pri teplotách do 80°C. Potom sa rozomelie, zmieša s vodou a začína varenie piva vo varni. Tu sa zmes zahrieva, pričom zo škrobov vznikajú cukry. Zmes sa rozdelí na kvapálnu a pevnú časť, ktorá sedimentuje. Výsledkom je sladina. Sladina sa následne varí s chmelom, ktorý sa pridáva na tri krát. Vzniká mladina. Ak to skrátime, tak môžeme povedať, že táto sa schladí, vyvločkuje, odkalí. A až teraz začínajú zázraky. Do práce sa sa pustia pridané kvasinky, ktoré z cukru vyrobia alkohol. Pivo už potom stačí naplniť. Veru, toto pivno preskakuje proces konzervácie. Celkom šalamúnsky proces, výsledkom ktorého vzniká množstvo druhov piva.

Aké druhy piva poznáme?

Pivo môžeme deliť podľa mnohých kritérií. Nebudeme sa zaoberať rôznymi stupňami piva, ani tým, či je filtrované, nefiltrované, alebo pastrizované. Ani odkiaľ pochádza. Prejdime si hlavné typy piva, podľa spôsobu jeho výroby, konkrétne podľa druhu kvasenia.

Spodne kvasené pivá

Pri výrobe piva sa zo sladového obilia získava mletím, extrakciou a rmutovaním čo najviac rozpustných látok. Po scedení a prirodzenom filtrovaní usadzovaním sa získa sladina, ktorá sa varí s chmelom. Vzniká mladina, ktorá sa ochladí, prevzdušní a obohatí kvasinkami Saccharomyces cerevisiae. Tu začína skutočné čarovanie s pivom.

Pivovarné kvasinky sa rozdeľujú na dva druhy – tie, ktoré pracujú     pri nižších teplotách a vytvárajú pivo ležiakového typu, tie sa usádzajú naspodu tanku. Ide o spodné kvasenie. Tie, ktoré pracujú pri vyšších teplotách a vytvárajú na povrchu tzv. kvasnú deku, tie realizujú vrchné kvasenie.

Ležiaky

Patria medzi spodne kvasené pivá. U nás najčastejšie konzumované pivá. Tvoria viac ako 70% svetovej produkcie piva. Poznáme svetlé, polotmavé a tmavé ležiaky. Všetky pri čapovaní vytvárajú hustú, krémovú penu. Vznikajú dozrievaním piva v ležiackych pivniciach po dobu 20 – 60 dní, podľa cieľovej stupňovitosti. Svetlé ležiaky sa vyznačujú vôľou a chuťou sladu a záverečnou ľahkou horkosťou. Tie nefiltrované majú príjemnú vôňu a chuť kvasiniek.

Polotmavé ležiaky sú pivá jantárovej, až karamelovej farby s výraznou chmeľovou chuťou a príjemnou horkosťou. Tmavé ležiaky sa vyrábajú s prímesou tmavého chmelu, sú výrazne tmavé. Pražený slad do nich vnáša chuť karamelu, kávy, niekedy čokolády.

Špeciálne druhy ležiakov

Viedenský ležiak je pivo vyrobené zo špeciálneho sladu s ľahko sladkastou, prípadne orieškovou chuťou. Má medenú, alebo tmavočervenú farbu. Bocky sú pivá nemeckého pôvodu z rôznych odrôd sladu, ktoré dávajú vzniknúť májovému bocku, pšeničnému bocku, eisbocku, alebo dopple bocku. Všetky poddruhy majú rôzne chuťové vlastnosti.

Ležiak Beer Happy 11° pivko je zlatisté číre pivko s jemnou smotanovou penou. Po sladovom základe so stredne plným telom prekvapí chuťové poháriky chuťou  a vôňou medu a karamelu. Na záver si ponecháva korenistú a horkastú chuť.

Vrchne kvasené pivá

Ale sú vrchne kvasené pivá s nachmelenou chuťou. Pale (blené) ale sú svetlé jantárové až zlaté pivá.  

Vrchne kvasený ležiak Beer Up 12° je experimentálne pivko, ktoré má prísady ležiaku, no vyrába sa vrchným kvasením. Má typickú chuť ležiackych kvasníc, pripomína zlatú chuť českých a nemeckých odrôd chmeľu. V chuti sa dá nájsť aj med aj chuť sladu. Chuť končí príjemne horkasto.

EPA (English Pale Ale)

Tradičné  anglické pivo s výraznou horkosťou. Spravidla sa varí výhradne z anglických chmeľov. Chutí po egrešoch, živici, ruži, alebo grapefruite. Na začiatku je, no po chvíli sa chuť zmení do suchšej sladovej s karamelovými tónmi. Obsahuje vysoký podiel pšenice a ďalších obilnín.

Pivo Propaganda 13° polotmavé jantárovej farby so smotanovou penou, s vôňou karamelu a černíc. Pivo s výrazným sladovým telom, chuťou kombinácie karamelu a tmavého ovocia a jemne horkastou koncovkou.

IPA (Indian Pale Ale)

Názov tohto piva neznamená to, že jeho pôvod je v Indii, ale to, že sú to pivá, ktoré sa vyrábali špeciálne pre indický trh. Je to pivo s  nízkou koncentráciou mladiny, vyšším obsahom alkoholu, celkovo horkejšie pivo. Chmeľuje sa hneď po fermentácii, čo mu dodáva špecifický charakter. Pivo IPA vzniká najčastejšie v remeselných pivovaroch a prelínanie jeho chutí mu dáva vždy individuálnu chuť. Toto pivo sa odporúča piť pri pikantných a indických jedlách.

Beer Force One 14° svetlý je pivko v štýle IPA z pivovaru Liptovar. Svetlé pivo tmavožltej farby s vysokou smotanovou penou. Po privoňaní cítiť kombináciu grapefruitu a limetky, s náznakom jahôd, alebo malín. Je to pivo so sladovým základom tela, plným telom, s chuťou po limetkách, pomaranči a grepu s horkastou koncovkou.

APA (American Pale Ale)

Toto vrchne kvasené pivo môžeme považovať za americkú odpoveď na anglické pivá EPA. Vzniklo však ešte len v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Pri jeho výrobe sa používa výhradne americký, aromatickejší chmeľ. Za jedinečnou karamelovou chuťou tiež stoja vysoké dávky kvasníc. Cítiť v ňom môžeme napríklad aj trávu, borovicu alebo grep. Je o niečo slabšie ako IPA, i menej horké. Hodí sa k hamburgerom, šalátom a grilovanému mäsku.

Beeverly 14° svetlý je pivko oranžovej farby s hustou a trvácou penou. S vôňou citrusového ovocia (pomaranč) so sladovým základom, stredne plným telom a chuťou s kombináciou pomaranča, grapefruitu i kvetín. S horkým doznením chute na jazyku.

Stout a Porter

Tmavé, výrazné pivo, ktorého aróma niekedy pripomína kávu. Stout je horkosladké, krémové pivo, s nezameniteľnou chuťou praženého sladu . Stout sa čapuje s nízkou, hustou penou. Sú to čierne vrchne kvasené pivá. Stout je výraznejší a silnejší ako Porter. Oba majú plnú chuť s karamelom, či praženou kávou.

Rugbeer 13° Liptovar je tmavé pivko s jemnou smotanovou penou. Chuť karamelu a černíc s prechodom do kávovej chute s horkastou koncovkou.

Pšeničné pivo

Svieže pivo jasne zlatej farby obsahuje minimálne 50% pšeničného sladu. V Česku stačí podľa legislatívy iba tretina pšenice či pšeničného sladu. Pšeničné pivo má u nás dlhú tradíciu, od 15. do 17. storočia vraj dokonca jeho výroba prevažovala nad jačmennou. Pšeničné pivá nebývajú takmer nikdy horké a ich chuť je silno kvasnicová. Vo vôni a chuti spoznáte citrusy a banány, niekedy aj klinčeky a vanilku.

Vyskladajte si ochutnávkovú someliérsku sadu

Spravte si jedinečný zážitok z degustácie pív, okúste život Cicerone. Usporiadajte si ochutnávkový pivný večierok v štýle Som Gurmán a prekvapte svojich priateľov celou kolekciou pív z pivovaru Liptovar. Alebo darujte celú sadu ako darček správnemu pivkárovi. A pokojne nám napíšte, aké chute ste v ňom objavili vy.